Som AMÁGRASÁ a zamilovala som sa do života. Je to vôbec možné? Ešte pred 15-timi mesiacmi som nechápala. Krátko po tom, ako odišiel môj manžel z tejto inkarnácie, mi prišiel povedať:
„Konečne žijem!."
Ako to? Nie je to naopak? Už predsa nežije. Dlho mi to vŕtalo v hlave. To akože ja teraz nežijem? A naozaj. Roky som nežila. Správne povedané, nevnímala som život. Jedla som, pila som, spala som, pracovala, vychovávala deti, ale len ako robot. Neuvedomovala som si, že niečo môže byť aj inak, že toto nieje život.
To, čo nás učili, ako nám vnucovali niekoho pravidlá, názory, spoločenské nastavenia a normy, čo je správne, čo nie, čo je akceptovateľné spoločnosťou a čo zas zavrhuje, smerovalo k zániku vedomia, k sebadeštrukcii. Učili nás všeličo, len nie, ako byť šťastný, ako byť v láske, ako byť samým sebou.
Keď som pred 15-timi mesiacmi vstupovala do Astrálnej akademie mala som jeden zámer. Vedome astrálne cestovať. Nevedela som, čo mám čakať, s čím a s kým sa stretnem. To, čo sa postupne ku mne dostávalo bolo niečo nádherné. Nečakané, prekvapivé. Začala som si uvedomovať, kde som. A našla som seba, niekoho, koho som vôbec nepoznala.
Konečne som dokázala zhodiť masku, za ktorou som sa skrývala. Realita sa mi menila pred očami. A ja s ňou. Odrazu je všetko iné. Susedia a všetci ľudia okolo mňa sú iní, láskaví, podporujúci a chápaví, usmievaví. Môj dom je iný, čistý, vábivý a žiarivý. Cesta do obchodu je v nových farbách, práca ide ľahko, čas je prispôsobivý, sny sa plnia. Všetko robím s nadšením, vášňou, láskou a pokorou zároveň.
Tvorím si každú jednu sekundu, každý malý moment môjho života. Zamilovala som sa. Zamilovala som sa do života v hmote na našej krásnej planéte Zem. Pochopila som, že som vždy bola zamilovaná do života, len v tejto inkarnácii som na to zabudla. Ďakujem, že som si mohla spomenúť, že som našla novú cestu. Ďakujem Astrálnej akadémii, že si toto všetko dokážem uvedomiť. Konečne žijem!
Vďaka!
studentka Astrální akademie
